OdporúčameZaložiť web alebo e-shop

Projekty

Vývoj planéty Zem:

Zem vznikla ako horúca žeravá guľa roztavených skál asi pred 4,6 miliardami rokov. Jej povrch sa postupne ochladil a na povrchu sa vytvorila pevná kôra. Odvtedy sa neustále mení. Súše, resp. kontinenty dnes zaberajú skoro 1/3 povrchu Zeme. Viac ako 2/3 povrchu sú zaliate vodami morí a oceánov. Pred miliónmi rokov mali kontinenty oproti dnešku odlišné tvary a polohy a podobný vývoj očakávame i do budúcnosti. Príčina je v tom, že kontinenty sa v zemskej kôre pomaličky pohybujú na obrovských doskách v rôznom smere.

Predpokladáme, že keď sa pred 4,6 miliardami rokov utvárala slnečná sústava, bola pravdepodobne celá Zem zložená z pevných látok. O 500 miliónov rokov neskôr sa ohriala vplyvom rádioaktívneho rozpadu a kovové prvky sa postupne roztavili, oddelili sa od nekovových kremičitých látok a klesli smerom do stredu Zeme, zatiaľ, čo kremičitany stúpali k povrchu. Táto roztavená kovová hmota, prevažne železo s malou prímesou niklu tvorí zemské jadro s priemerom asi 6 378 kilometrov. Jadro má teplotu okolo 6000 ˚C a je prevažne roztavené, i keď sa predpokladá, že v strede Zeme existuje vnútorné tuhé jadro o priemere asi 300 kilometrov. Neustály pohyb roztavenej hmoty jadra vytvára zemské magnetické pole.

Nad jadrom sa nachádza vrstva nazývaná plášť. Skladá sa prevažne z roztavených alebo tuhých kremičitých hornín a má hrúbku 3000 kilometrov. Nad plášťom sa nachádza pevná zemská kôra. Má hrúbku asi 70 kilometrov, pod oceánmi 10-12 kilometrov. Zemská kôra je pomerne tenká a je rozlámaná na niekoľko dosiek „plávajúcich“ na polotekutom plášti. Tento jav sa nazýva kontinentálny drift. Okraje dosiek zodpovedajú oblastiam tektonických porúch, kde najčastejšie dochádza k sopečnej aktivite alebo zemetraseniam. Zem je telesom s druhou najväčšou sopečnou aktivitou v slnečnej sústave.

Video nájdete tu:  http://free.zoznam.sk/video/Planeta-zem smiley

 

 

 

 

Globálne ekologické problémy:

Globálne ekologické problémy môžeme charakterizovať ako problémy spôsobené zásahmi ľudí do prírody, ktoré postihujú celú planétu.

Globálne ekologické problémy sú celosvetové problémy, ktoré sa týkajú zdravia a výživy ľudí a celkovo prežitia ľudstva.

 

Medzi najväčšie globálne ekologické problémy patrí:

  1.  znečisťovanie ovzdušia
  2. znižovanie tvorby kyslíka – výrubom lesov,

  3. znečisťovanie vôd,

  4. úbytok a znehodnocovanie pôdy,

  5. nadmerné čerpanie nerastných zdrojov,

  6. nárast objemu odpadov a problémy odstraňovania odpadov.

 

 

 

1.) Znečisťovanie ovzdušia

 

Zdroje znečisťovania ovzdušia členíme na:

  1. prírodné zdroje - napríklad vulkanická činnosť, prašné búrky, veterná erózia, lesné požiare,

 

 

Znečistené ovzdušie spôsobuje:

  1.  poškodzovanie zdravia ľudí,
  2. kyslé dažde,

  3. skleníkový efekt – otepľovanie klímy, 

  4. zväčšovanie ozónovej diery.

 

Poškodzovanie zdravia ľudí:

 

Znečistené ovzdušie spôsobuje vážne zdravotné problémy ľudí. Patria sem najmä alergické ochorenia, astma, choroby horných dýchacích ciest, zápaly očných spojiviek, kožné ochorenia ale aj psychické problémy.

 

 

a) Kyslé dažde

 

Kyslé dažde vznikajú v atmosfére zlúčením nebezpečných oxidov s vodnými parami. V miestach, v ktorých spadnú kyslé dažde, dochádza k poškodzovaniu zdravia ľudí, poškodzovaniu rastlín, znečistenie pôdy a vody.

 

b) Otepľovanie klímy - Skleníkový efekt

 

Otepľovanie klímy je spôsobené hromadením oxidu uhličitého v atmosfére. Hromadenie oxidu uhličitého v atmosfére zapríčiňuje zadržiavanie tepla atmosférou pri jeho výmene medzi zemským povrchom a kozmickým priestorom. Dochádza k tzv. skleníkovému efektu.

 

 

c) Ozónová diera

vzniká pôsobením rôznych látok, ktoré unikajú do atmosféry – napríklad látky, ktoré vznikajú pri spaľovaní, jadrové výbuchy, freóny.

 

 

 

 2.) Znižovanie tvorby kyslíka

 

Kyslík je pre život na Zemi nevyhnutnou podmienkou vzniká pri procese fotosyntéza.

 

 

Mnoho rastlín človek ničí vyrubovaním lesov, a tým sa znižuje tvorba kyslíka.

Mnoho lesov je zničených požiarmi, najmä v suchých oblastiach zemegule – Austrália, Amerika                                

 

Ľudia vyrubujú lesy z dôvodu:                                 

  1. získania poľnohospodárskej pôdy,

  2. ťažby dreva,

  3. stavby ciest a sídlisk.